Sendvičové ženy: 10 znakov, že patríte medzi nich!

Chcú byť dokonalé na všetkých frontoch, no často svoje úlohy nezvládajú. Reč je o sendvičových ženách.

Psychologička Lívia Matulová Osvaldová, ktorá sa sendvičovou generáciou zaoberá už niekoľko rokov, obrazne hovorí, že sú to ženy, ktoré stále ťahajú za kratší koniec a naháňajú desať zajacov. Sendvičová generácia sa týka vekovej kategórie od 45 do 60 rokov, ktorá sa ocitne v neľahkej životnej situácii.

Sú to ženy v strednom veku, ktoré majú ešte dospievajúce deti, no zároveň ich rodičia dosiahli vek, keď sa už o seba nedokážu stopercentne postarať a vyžadujú starostlivosť svojich blízkych. Sendvičové ženy sa cítia, akoby boli medzi dvoma mlynskými kameňmi – ako šunka v sendviči. Pociťujú zodpovednosť za svojich rodičov a nechcú poľaviť ani v starostlivosti o svoje deti, domácnosť a manžela. V mnohých prípadoch sú ešte i stále úspešné vo svojej kariére.

Prečo je tomu tak
„Súvisí to s demografickou krivkou,“ vysvetľuje psychologička Lívia Matulová Osvaldová. „V minulosti ženy rodili prvé dieťa do dvadsať päťky, a keď mali 45 rokov, ich deti už boli dospelé. Navyše sa ich rodičia zvyčajne nedožívali takého vysokého veku, a ak aj áno, mohli ich v pokoji doopatrovať, lebo deti mali už vlastné rodiny.“

Dnes sa rodičovstvo posúva do vyššieho veku. Ženy v 50-ke, 60-ke majú maturujúce deti a už dosť starých rodičov, o ktorých sa treba starať. A stále sa na ne kladú nároky v práci a domácnosti. Najmä keď dnes ešte veľa mužov považuje prácu v domácnosti za výlučne ženskú záležitosť.

V slepej uličke
Sendvičové ženy v snahe byť dokonalé sa často dostávajú do slepej uličky. Chcú byť aj stopercentné matky, aj dobré dcéry, aj pozorné manželky, aj perfektné gazdinky a úspešné zamestnankyne v práci. „Toto úsilie stihnúť všetko je nad ľudské sily jednej ženy,“ upozorňuje psychologička. „Ide o to, že tieto ženy chcú byť so svojimi blízkymi, ale nezvládajú to, lebo majú všetkého priveľa.“ Nedokážu myslieť na seba, na svoje zdravie a potreby. A čo je najhoršie, obyčajne si ani neuvedomujú, že majú problém.

10 znakov, že máte problém

• poruchy spánku
• zvýšená únava
• podráždenosť
• nedostatok radosti a tešenia sa z pozitívnych zážitkov
• depresívne stavy
• pocit nezvládania
• pocit menejcennosti
• neschopnosť riešiť bežné konflikty
• zdravotné problémy: problémy so žalúdkom a s trávením, bolesti hlavy, stuhnutá šija a chrbtica
• stres, často kompenzovaný jedlom, z ktorého môže vzniknúť nadváha

Žena ostáva bez podpory
Väčšinou chod rodiny ide ďalej a žena je jediná, ktorá sa musí novej situácii prispôsobiť. Ak ste sa aj vy ocitli v skupine sendvičových žien, určite to poznáte. Rodičia vás citovo vydierajú, že keď vás vychovali, máte teraz povinnosť sa o nich starať. Partner na vás zas tlačí, že je tu i on, komu sa treba venovať. A deti? Tie možno sú rady, že nie sú pod drobnohľadom, ale fakt je, že matku potrebujú.

Riešením však obyčajne nie je, že vám túto ťažkú situáciu rodina uľahčí, práve naopak.
Deti sa venujú svojim kamarátom, smartfónom a tabletom, muž ide relaxovať po ťažkom dni v práci a vy beháte z miesta na miesto a nemáte pocit, že by to ktokoľvek ocenil. No uvedomte si, že i vy máte právo na vlastný ľudský príbeh. V opačnom prípade vám, podobne ako v práci, hrozí syndróm vyhorenia.

Kroky, ako z toho von
1/ Komunikácia. Nielen s rodinou, ale aj so samotnými rodičmi. Netreba podliehať citovému vydieraniu a výčitkám.
2/ Vtiahnite do starostlivosti aj ďalších členov rodiny. Jasne im povedzte, že aj vy potrebujete priestor na oddych a regeneráciu.
3/ Nezabúdajte na seba. Cielene si naplánujte jedno poobedie alebo večer pre seba, keď sa stretnete s kamarátkami, alebo pôjdete na masáž, kozmetiku či do sauny.

Vtiahnuť deti i manžela
Nebojte sa požiadať rodinných príslušníkov o pomoc. „Ak sa do starostlivosti o starých rodičov nezapoja aj dospievajúce deti sendvičových žien, vzniká precedens na ich vlastnú starobu. Znamená to, že pre ich deti neskôr nebude prirodzené starať sa o nich, keď budú starostlivosť potrebovať. V minulosti sa vnúčatá bežne starali o starých rodičov a pomáhali im,“ vysvetľuje Lívia Matulová Osvaldová a dodáva, že v minulosti bol však rozdiel v tom, že rodiny bežne bývali v trojgeneračných domoch. Dnes je to úplne inak a za seniormi musí rodina často cestovať cez celé mesto alebo do susedného mesta.

Keď však zapojíte deti do starostlivosti o starých rodičov, dávate si do budúcnosti nádej, že aj deti sa o vás v starobe postarajú. Na starostlivosti by sa mal podieľať aj manžel. „Mnohí muži nedokážu akceptovať, že sa žena stará o svojich rodičov alebo, naopak, očakávajú, že sa žena bude starať aj o jeho rodičov a niekedy tie ženy skutočne behajú od jedných rodičov k druhým,“ ozrejmuje psychologička a zároveň  upozorňuje, že tento model nie je správny. Podobne ako deti, aj manžel by sa mal zapojiť do starostlivosti o starého člena rodiny a nenechať všetko na pleciach svojej manželky.

Keď to nezvládate
Vážny problém nastane, keď senior vyžaduje stopercentnú starostlivosť. Vtedy sa rodina musí rozhodnúť, čo s ním. Psychologička Lívia Matulová Osvaldová priznáva, že neexistujú dobré a zlé riešenia. Existujú len zlé a horšie. „Vždy sa treba snažiť nevybrať si tie horšie. Problém starostlivosti o seniorov nie je dobre vyriešený ani v rámci štátu. Na Slovensku máme nedostatok opatrovateliek a špeciálne zariadenia sú pre väčšinu seniorov pridrahé,“ objasňuje situáciu psychologička.

„Ak už rodina nezvláda starostlivosť o seniora, jednou z možností sú napríklad denné stacionáre. Lenže senior musí byť schopný takéhoto pobytu.“ Pre rodinu je vždy ťažké rozhodnutie, keď majú svojho starého rodiča umiestniť do nejakého zariadenia. Dobré je voliť také, ktoré je najbližšie od ich bydliska, aby mohli svojho rodiča často navštevovať. „No nech sa rozhodnú akokoľvek, žena by si nemala robiť výčitky, že sa tak rozhodla. Výčitky totiž prispievajú k zhoršeniu jej psychického stavu,“ upozorňuje odborníčka.

Udržať sa v práci
Sendvičové ženy okrem všetkých starostí, ktoré sa na ne valia, majú často aj problém udržať sa v práci a napredovať v kariére. Sú vo veku, keď ich nadriadení ľahko vyhodia a nahradia mladšími. A tento stres žene po štyridsať päťke zbytočne pridáva na zlej psychike a oslabuje zdravie.

„V prvom rade by si mali uvedomiť hodnotu samých seba, mali by mať optimálne sebavedomie a hlavne realistický pohľad na seba – čo chcem, čo viem a čo je pre mňa dôležité,“ radí Lívia Matulová Osvaldová. „Nie je hanbou neurobiť svetovú kariéru, keď si poviete, že sa chcete venovať deťom a rodine a partnerovi vytvoriť podmienky, aby mohol on na sebe pracovať.“

Ako zvládnuť starnutie v partnerstve
Život plynie a starnutie je jeho súčasťou. Čím skôr si to sendvičová žena uvedomí, tým to bude pre ňu lepšie a prestane sa stresovať ešte aj pre vrásky a nedokonalú postavu. Možno ste na tom rovnako, navyše cítite podvedomý stres z toho, že vás muž vymení za mladšiu. Áno, v tomto období muži zvyknú „upgradovať“ svoje manželky a dvadsaťpäťročným či tridsaťročným kráskam môžu ženy v strednom veku len sotva konkurovať. Najmä keď sú unavené, vystresované a nevedia, do čoho sa pustiť skôr.

„Všetko to závisí od vzťahu, aký majú partneri medzi sebou,“ upozorňuje Lívia Matulová Osvaldová. „No ten vzťah sa nebuduje po päťdesiatke, ale oveľa skôr. Muž potrebuje partnerku do voza aj do koča. Očakáva, že bude doma navarené, upratané, deti budú zabezpečené, prípadne žena donesie do rodinného rozpočtu aj nejaké to euro. Známa slovenská blogerka Zuzana Machová tvrdí, že platí dôležitá zásada – hladného muža po príchode z práce treba nakŕmiť, vypočuť, pochváliť a poľutovať. Potom s ním môžete riešiť všetko ostatné,“ dodáva psychologička s úsmevom.

Najlepšia je prevencia

Racionálna príprava
„Ľudia nechcú počuť, že by sa mali začať pripravovať na dôchodok, už keď majú 45 či 50 rokov,“ priznáva Lívia Matulová Osvaldová. „Mala by to však byť racionálna príprava. Analyzovať, kde a ako bývajú, čo sa stane, keby nebodaj ochoreli.“ Napríklad keď bývajú na piatom poschodí bez výťahu či vo veľkom dome, ktorý nevládzu upratovať, asi to nie je úplne ideálne miesto na zostarnutie. Do úvahy by mali brať aj to, či nebývajú príliš ďaleko od detí a vnúčat.

Mentálne nezostarnúť
Druhou, nemenej dôležitou vecou je mať koníčky. „Z vlastnej skúsenosti z klubu, ktorý vediem, viem, že ženy, ktoré v staršom veku cvičia, chodia za kultúrou, na prechádzky, zaujímajú sa o dianie, vyzerajú mladšie a hlavne mentálne nestarnú,“ tvrdí Lívia Matulová Osvaldová. „Napríklad si uvedomili, že by si onedlho nezatelefonovali, keby sa nenaučili robiť so smartfónmi. Koníčky a priateľské väzby s rovesníkmi sú pre seniorov kľúčové.“
Psychologička dopĺňa, že tiež nie je vhodné, ak sa, najmä seniorky, dajú vtiahnuť do absolútneho servisu pre svoje deti. Keď zrazu nevládzu, očakávajú, že im rodina ich starostlivosť vráti a práve vtedy sa začína z ich strany citové vydieranie.

Príprava pre sendvičové ženy
Na prevenciu by mali myslieť aj samotné sendvičové ženy a to v čase, kým sa nimi ešte len stanú. Dobrou cestou je rozhovor so svojimi starnúcimi rodičmi o tom, ako budú postupovať, keď ich začnú opúšťať sily. Tieto rozhovory by mali prichádzať v čase, keď je starý rodič ešte v akej - takej forme. Keď rodina vymyslí stratégiu, v budúcnosti si mnoho vecí uľahčí. Ale pamätajte na to, že nikdy nie je dobré, keď napríklad seniorka príde do domácnosti mladej rodiny. Je to veľký zásah do rodinnej intimity. Ideálne je, keď seniori bývajú v blízkosti, no nie v jednom byte.

Autor: nš
Foto: Shutterstock.com, archív L. M. O.